Pred pätnástimi rokmi (19. novembra 2004) zasiahla Vysoké Tatry víchrica, ktorá zničila obrovské množstvo hektárov lesa, poškodila veľa domov a všeobecne spôsobila ohromné materiálne aj ekologické straty.
Odstraňovanie škôd a vyvrátených drevín sa začalo skoro okamžite, výsadba nových stromov bola za účasti médií zahájená vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom už začiatkom jari nasledujúceho roku.
Tatrám sa dostalo pomoci od mnohých spoločností, miest, organizácií aj jednotlivcov. Zároveň už v roku 2005 vzniklo niekoľko štátnych projektov na spracovanie kalamitného dreva, ochranu lesných ekosystémov a ich obnovu či protipožiarnu ochranu. Na daný rok bolo napríklad harmonogramom stanovené spracovať 70 % vetrovej kalamity, čo sa s rezervou podarilo naplniť. Nasledujúci rok bol zámer splnený na 100 %.
Keďže kvôli rôznym výnimkám nebolo možné v týchto rokoch eliminovať všetky následky veternej kalamity, Ministerstvo životného prostredia SR povolilo mestu Vysoké Tatry suché a zasiahnuté stromy asanovať aj v nasledujúcom období. Pre tento účel začalo mesto čerpať a dodnes čerpá nemalé finančné prostriedky z dotácií Enviromentálneho fondu, ktoré by malo s vlastným 5 % spolufinancovaním využívať čo najefektívnejšie.
Nižšie uvedené skutočnosti však vnášajú do ich využitia nemalé pochybnosti a to nielen z dôvodu, že vynaložená suma pravdepodobne niekoľkonásobne prevyšuje náklady na rovnaký objem prác tesne po víchrici. Minimálne zvláštny je aj výber „firmy“, ktorá tieto práce pre mesto dlhodobo zabezpečuje.
Od roku 2011 totižto činnosti, za ktoré mesto Vysoké Tatry doteraz zaplatilo vyše ŠTYRI MILIÓNY EUR (!!!) vykonáva fakticky jeden dodávateľ, hoc zastrešený dvoma subjektmi.
Jedná sa o živnostníčku Danku Fogašovú – Biomasa s adresou podnikania Ruská Nová Ves a HOLZ PRODUKT s.r.o. so štatutármi Dankou Fogašovou a Jánom Fogašom, evidovanej na rovnakej adrese.
Napriek tomu, že oba tieto podnikateľské subjekty nemali v oblasti eliminácie následkov veterných kalamít žiadne skúsenosti, vedenie mesta s nimi okamžite začalo podpisovať lukratívne zmluvy za stotisíce eur.
HOLZ PRODUKT (Fogašová/Fogaš) ani živnostníčka Danka Fogašová, ešte necelé tri mesiace pred podpísaním prvých dvoch zmlúv za vyše 657 tisíc eur nemali služby spojené so spracovaním kalamitného dreva či biomasy ani v predmetoch podnikania.
HOLZ PRODUKT má spracovanie biomasy ako predmet podnikania od 4.12.2010, dovtedy sa okrem iného venoval upratovacím prácam, výrobe suvenírov, zhotovovaniu videozáznamov či príprave a predaju zmrzliny.
Danka Fogašová si o spracovanie biomasy rozšírila svoj živnostenský list len 21.10. 2010, dovtedy mala oprávnenie na predmety podnikania ako napríklad tvorba internetových stránok, usporadúvanie kultúrnych podujatí a čalúnnictvo.
V januári a februári 2011 však s nimi už vedenie mesta podpisuje zmluvy za 657 248 eur (3/2011 a 18/2011) na odstránenie zbytkov polámaných stromov a nežiadúcich porastov po kalamite spred siedmich rokov, na drvenie orezaných vetiev a kmeňov stromov, ich odvezenie do vzdialenosti 20 km a rozprestretie substrátu na skládke a mestských parcelách.
Vzápätí, len o mesiac neskôr, mesto podpisuje s Dankou Fogašovou ďalšiu zmluvu (21/2011) na prípravu územia a úpravu biologicky rozložiteľného odpadu na skládke Veľký Slavkov pred jej rekultiváciou za 273 397 eur a to napriek tomu, že činnosť nakladania s odpadmi v tom čase nemala v predmete podnikania (v živnostenskom liste jej pribudla až začiatkom tohto roku, 11.1.2019).
A, aby toho na Fogašovcov nebolo málo, len o dva týždne neskôr podpisuje primátor Ján Mokoš s ich spoločnosťou HOLZ PRODUKT ešte jednu zmluvu (29/2011) za 421 499 eur, tentokrát na uzavretie a rekultiváciu tej istej skládky, s termínom do 30.11.2011. Ani spoločnosť HOLZ PRODUKT však podľa obchodného registra nemala a dodnes nemá v predmete činnosti nakladanie s odpadmi.
V podobnom duchu vedenie mesta „spolupracuje“ s Dankou Fogašovou a HOLZ PRODUKTOM do dnešných dní a celkovo im zatiaľ zaplatilo faktúry vo výške 4 040 175 eur.
Faktúry v tejto obrovskej sume boli okrem vyššie uvedeného vystavené aj za zber zvyškov vetiev či uloženie štiepky na skládke, za manipuláciu s vyrezanými stromami, realizáciu protipožiarnych opatrení formou prevozu drevnej hmoty, za približovanie, nakladanie zvyškov vetiev, kmeňov a koreňov, za ich rozprestretie na mestskej skládke odpadu v nesúvislých vrstvách, či za vodorovné umiestnenie biologického a tuhého odpadu. Teda v istom zmysle opakovane za podobné činnosti, niekedy aj na rovnakom mieste.
Toto všetko by nebolo možné, keby pre tieto verejné obstarávania vedenie mesta nezvolilo formu podprahových zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou. Tým akoby obišlo skutočné, transparentné a objektívne verejné obstarávanie, čo v podstate potvrdzuje dlhodobé uprednostnenie „vyvoleného“ dodávateľa, ktorému v posledných rokoch za „zákazky s nízkou hodnotou“ prišlo na účet 4 040 175 eur.
Je naozaj ťažko uveriteľné, že od roku 2011 sa na žiadnu z týchto mestských výziev (ak boli skutočne zverejnené) a zákaziek nenašiel lacnejší dodávateľ a, že jedinou firmou, ktorá mala záujem o takéto veľké zákazky je spoločnosť s jedným zamestnancom zo vzdialenej dedinky Ruská Nová Ves.
Pokiaľ by sa o tieto miliónové zákazky niekto kompetentný skutočne zaujímal, prišiel by pravdepodobne na zaujímavé zistenia o ich výberových kritériách, keďže Danka Fogašová ani HOLZ PRODUKT nemali v danej dobe žiadne skúsenosti so zákazkami podobného charakteru (t. z. s podobným predmetom plnenia zákazky a v podobnej hodnote, ako boli stanovené hodnoty zákaziek).
Otázne tiež je, ako bola preukazovaná (a či vôbec) technická a odborná spôsobilosť týchto subjektov, či výberová komisia mala patričné odborné vzdelanie, či boli požadované referencie na ich prácu, aby nebol diskriminovaný žiaden uchádzač, či boli pravidelne uskutočňované prieskumy trhu a všeobecne, či boli vedením mesta uplatnené všetky princípy verejného obstarávania, ktorými sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, proporcionalita, transparentnosť, hospodárnosť a efektívnosť.
Forma tohto obstarávania a určovanie predpokladaných hodnôt jednotlivých úkonov a zákaziek totižto nasvedčujú, že tomu tak nebolo a je možné, že rozdrobovanie jednotlivých zákaziek a ich delenie bolo vedené s cieľom vyhnúť sa vyššej a transparentnejšej metóde verejného obstarávania.
Isté nezrovnalosti sú aj okolo skládky v katastri Veľký Slavkov s prevádzkovateľom Verejnoprospešné služby Vysoké Tatry, ktorá by podľa Registra skládok Štátneho geologického ústavu mala mať už dávno ukončenú prevádzku a taktiež je na zozname slovenských enviromentálnych záťaží.
Jedná sa o tú istú skládku, na ktorú sa v rámci zmlúv s Dankou Fogašovou a HOLZ PRODUKT celé roky vyvážal biologicky rozložiteľný odpad, a na ktorej rekultiváciu a uzavretie dostali obľúbenci nášho vedenia taktiež stotisíce eur.
Vedenie mesta bude pravdepodobne argumentovať, že tých 4 040 175 eur nešlo len z rozpočtu mesta, ale hlavne z dotácií Enviromentálneho fondu.
Okrem toho, že to nebude celkom pravda (sú to financie z našich daní) je taktiež skutočnosťou, že nedávne úpravy nášho životného prostredia po kalamite spred pätnástich rokov, ktoré sú mestom „dotované“ tak obrovskou sumou, by už mali byť poriadne viditeľné.
Zatiaľ však okolo seba často vidíme len neupravenú mestskú zeleň, jej minimálnu údržbu a rekultiváciu či nepokosené trávniky. Vedenie mesta svoju nečinnosť obhajuje tvrdením, že sa jedná o zeleň, ktorá rastie na pozemkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve. To, že vydalo 4 milióny eur na odstraňovanie nežiadúcich porastov a zbytkov polámaných stromov, nachádzajúcich sa taktiež na pozemkoch mimo jeho vlastníctva, ho už tak netrápi.
Alexander Gálfy
Pre Tatry
