V augustovom vydaní Tatranského dvojtýždenníka bol uverejnený článok prezentujúci zámer spoločnosti Tatry Mountain Resorts (TMR) vystavať na území Vysokých Tatier niekoľko lanoviek. Tie by podľa jej generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva mali prispieť k rozvoju cestovného ruchu a k zníženiu nárokov na budovanie parkovísk, respektíve k obmedzeniu automobilovej dopravy.
Keďže ako poslanec mestského zastupiteľstva, ale hlavne ako Tatranec, nesúhlasím s takýmto zjednodušeným pohľadom na tak zásadný zásah do krajiny, akým je stavba lanovky, napríklad z Hrebienka do Tatranskej Lomnice, ani s bezobsažnou reakciou primátora mesta, dovolím si na uvedený článok reagovať nasledujúcim stanoviskom.
Mesto Vysoké Tatry je neoddeliteľnou súčasťou krajiny Tatranského národného parku a stavby v nej by s ňou mali vyrastať v podobnej symbióze, ako v jej lesoch rastú stromy. Architektúra aj projekty podobné lanovke by preto mali vznikať s úctou a s rešpektom k prírodnému a krajinnému prostrediu, ktoré robí naše mesto jedinečným.
Z týchto dôvodov musí byť určujúcim článkom v procese rozvoja Vysokých Tatier a investičných zásahov do priľahlej krajiny vedenie mesta, rozhodujúce v zhode so svojimi obyvateľmi aj so zásadami ochrany prírodných hodnôt.
Práve vedenie Vysokých Tatier musí byť tým, kto presne vie, čo chce budovať, kde sa chce a kam sa už nechce ďalej rozvíjať. Až po tom, po stanovení priorít nášho udržateľného rozvoja s prihliadnutím na ochranu životného prostredia a na životnú úroveň domácich obyvateľov, môžu prísť k slovu investori či developeri.
V článku prezentovaný názor, potvrdený akýmsi internetovým prieskumom, že pokiaľ ide o výstavbu vo Vysokých Tatrách, nemalo by sa o nej rozhodovať na miestnej či regionálnej úrovni, považujem za zavádzajúci a urážajúci všetkých Tatrancov, ktorí v našich veľhorách po generácie žijú, pracujú a chránia ich.
Diskusia o meste Vysoké Tatry musí začínať aj končiť na našej radnici a nie v kuloároch veľkých spoločností či vplyvných podnikateľov.
Každému, kto Vysokým Tatrám akýmkoľvek spôsobom pomohol, či už v cestovnom ruchu alebo v inej oblasti, patrí zaslúžená vďaka, avšak záujem mesta a jeho obyvateľov a ochrana prírody a krajiny pre budúce generácie musia byť prvým splneným kritériom každého ďalšieho investičného projektu.
Keďže v obidvoch svojich funkciách, rozvoj v symbióze s krajinou Tatranského národného parku a garantovanie udržateľného rozvoja s priaznivými dopadmi na životnú úroveň obyvateľov aj na kvalitu služieb pre návštevníkov, vedenie mesta Vysoké Tatry dlhodobo zlyháva, je najvyšší čas mu vedúcu a riadiacu úlohu opäť vrátiť.
Dovolím si preto vstúpiť do tohto rezignovaného priestoru našej radnice a ku konkrétnemu projektu lanovky spájajúcej Hrebienok s Tatranskou Lomnicou za ňu sformulovať názor do investorom vyvolanej verejnej diskusie.
Stavba lanovky, alebo lanoviek spájajúcich turistické a lyžiarske strediská, podľa vyjadrení TMR predstavuje jedinú šancu na oživenie Hrebienka, či vytvorenie „druhej sezóny“ pre Smokovce. Do istej miery súhlasím, že pre určité druhy podnikania v cestovnom ruchu by výstavba lanovky priniesla zlepšenie ekonomickej situácie. Je však nutné položiť si otázky, či podobného efektu nemôžeme dosiahnuť aj s voči krajine a prírode ohľaduplnejšími riešeniami, hlavne zmysluplným rozvojom a efektívnym využívaním existujúcich možností.
Je až neuveriteľné, že ani skoro po pätnástich rokoch súčasného vedenia mesta, nie je možné plynulo, dôstojne a bezpečne prejsť pešo či na bicykli trasu z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca. Pritom práve tento cyklistický a promenádny chodník, s nadväzujúcimi požičovňami bicyklov či kolobežiek, by prinajmenšom v letných mesiacoch vzájomnému prepojeniu týchto dvoch stredísk určite významne pomohol.
O záchytných parkoviskách s dostupnosťou kyvadlovej dopravy sa taktiež roky vedú len diskusie a ich absencia spolu so všeobecne zlým stavom komunikácií či riadením statickej dopravy spôsobuje, že z centier Starého Smokovca aj Tatranskej Lomnice sa vytrácajú verejné priestory, ktoré namiesto relaxu slúžia ako odstavné parkovacie plochy.
Vysoké Tatry majú pritom nemalé príjmy z parkovného, ktoré by sa mali vracať práve do tejto oblasti infraštruktúry.
Dostatočné sezónne posilnenie Tatranskej elektrickej železnice, funkčná kyvadlová doprava, kvalitná sieť autobusov, minibusov, skybusov a požičovní bicyklov, či vytvorenie integrovanej Tatranskej dopravy, by mali byť spolu s realizáciou pešieho a cyklistického prepojenia Tatranskej Lomnice so Smokovcami a s vybudovaním záchytných parkovísk, prvými krokmi k odľahčeniu automobilovej dopravy a k zlepšeniu vzájomnej dosažiteľnosti jednotlivých stredísk. Až po vyčerpaní existujúcich možností zlepšenia súčasného stavu, by sme mali premýšľať o ich možnom doplnení lanovkou.
Aj potom však bude nutné najskôr dostať odpovede na mnohé ďalšie otázky. Napríklad, nakoľko bude znehodnotená štruktúra krajiny, ktorou povedie dráha lanovky, aká bude jej závislosť na poveternostných podmienkach, aký bude celkový komfort tohto druhu prepravy, ako budú zabezpečené náhradné spoje v prípade jej poruchy, aká bude výška hladiny súvisiaceho prevádzkového hluku, aká bude miera narušenia domova a súkromia veľkého množstva živočíchov a rastlín v koridore lanovky, alebo aké sú ekonomické prognózy jej prevádzky.
Samozrejme, dôležité budú aj určite nemalé požiadavky na výstavbu nadväzujúcej infraštruktúry, výsledky porovnania technických parametrov a dopravnej technológie, dopadové štúdie na životné prostredie TANAPu, na estetický zásah do krajiny a v neposlednom rade aj na kvalitu života domácich obyvateľov.
Lanovky majú iste na mnohých miestach svoj význam, avšak Tatranská panoráma má svoju nenapodobiteľnú krásu a nezaplatiteľnú hodnotu práve vo svojej čistej, vizuálnym smogom nezaťaženej podobe. Lanovky by mohli zásadne zmeniť tento súčasný charakter našich hôr, ktorý z môjho pohľadu priťahuje najviac turistov.
Z dlhodobejšej perspektívy môžu byť lanovky dokonca krokom späť. Vysoké Tatry odjakživa slúžili hlavne viacdňovej turistike a lanovky môžu v konečnom dôsledku odradiť mnohých, ktorí tomuto čoraz väčšiemu trendu životného štýlu podľahli. Krátkodobí návštevníci, ktorých priťahujú hlavne atrakcie podobné lanovkám, sa pomaly stávajú postrachom všetkých turistických centier, ktoré ich návštevy dokonca začínajú regulovať.
Už v súčasnosti zažívajú počas sezóny niektoré miesta, na ktorých sa stretávajú turistické trasy, neúnosný nápor, ktorý by sa lanovkou mohol úplne vymknúť kontrole, ktorá je teraz aspoň ako tak korigovaná prirodzenou reguláciou určovanou dostupnosťou jednotlivých, hlavne vyššie položených miest.
S lanovkami bude možné taktiež očakávať ešte väčšiu ľahostajnosť návštevníkov voči prírodnému prostrediu, či už sa bude jednať o zvýšené množstvo odpadkov, poškodzovanie vegetácie alebo o ďalšie narušovanie života zveri, ktorého dôsledky, napríklad problém medveďov, zatiaľ nedokážeme racionálne a humánne riešiť.
Najväčším lákadlom Vysokých Tatier by aj naďalej mala ostať naša príroda. Uvedomujem si, že pre každého môže byť atraktívnym niečo iné, avšak žiadna jazda lanovkou nemôže prekonať silu zážitku a pocitov z pohľadu na ničím nezatienenú panorámu Tatier.
Vyššie uvedené rozhodne neznamená, že som proti modernizácii, zvyšovaniu atraktivity a príťažlivosti nášho mesta či proti rozvoju cestovného ruchu. Naopak, som úprimne za každý rozumný a udržateľný rozvoj, ktorý však nutne musí byť predmetom verejnej diskusie, v prvom rade s obyvateľmi mesta. Považovať názor Tatrancov za nekompetentný, či za menej podstatný, vnímam ako tvrdenie znevažujúce prácu a životy všetkých, pre ktorých sú Vysoké Tatry domovom a miestom, ktoré pre nich znemená oveľa viac, ako pre kohokoľvek iného.
My všetci tu žijúci si taktiež prajeme mať moderné podhorské mesto, avšak našim hlavným architektom bude vždy príroda, ktorej by sa mali podriaďovať všetky stavebné a investičné projekty.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
