Rast mobility obyvateľstva, založený hlavne na individuálnej automobilovej doprave, prináša okrem istých výhod aj množstvo sprievodných problémov. Jedným z nich je aj zabezpečenie dostatočného počtu parkovacích miest a ich správa.
Mesto Vysoké Tatry sa riešeniu statickej dopravy a výberu parkovného síce príležitostne venuje, chýba mu však rozumný a komplexný prístup, čo nielen komplikuje našu dopravnú situáciu, znižuje možné ekonomické, enviromentálne či sociálne prínosy, ale taktiež problém nerieši v perspektíve prognóz predpokladaných potrieb do nasledujúcich rokov. Pritom funkčná mestská dopravná politika s prepracovaným managmentom parkovania, môže okrem zatraktívnenia nášho podhorského mesta, byť aj nemalým zdrojom finančných príjmov, následne investovaných naspäť do dopravnej infraštruktúry či do projektov s ňou spojených (modernizácia, kyvadlová doprava, budovanie peších a cyklistických chodníkov).
Do tohto nekoncepčného prístupu, žiaľ, zapadá aj posledný krok tatranskej radnice, ktorá po viacnásobnom nesúhlase poslancov MsZ s navrhovaným postupom pri obstarávaní parkovacích automatov, prenechala túto problematiku obchodnej spoločnosti VPS, založenej mestom Vysoké Tatry. Spoločnosť VPS vzápätí pripravila podklady podmienok a prostredníctvom elektronického verejného obstarávania vybrala dodávateľa na desaťročný prenájom 8 kusov parkovacích automatov, za neuveriteľných 211 tisíc eur. Napriek tomu, že zmluva na tento obchod bola už uzatvorená, pokúsim sa zdôvodniť, prečo ju považujem za nevýhodnú a v konečnom dôsledku problematiku parkovania vo Vysokých Tatrách neriešiacu, ale naopak, ešte viac komplikujúcu. Taktiež naznačím, že ani táto forma obstarávania nemusí pre naše mesto garantovať, že výber dodávateľa nie je dopredu dohodnutý.
Prvé reálne kroky k obstaraniu parkovacích automatov začali minulého roku, keď VPS Vysoké Tatry vypracovalo materiál na kúpu 22 kusov tejto techniky. Materiál bol následne zmenený a namiesto kúpy automatov sa začalo uvažovať o ich operatívnom prenájme. Predpokladám, že k tejto zmene došlo po vzájomnej komunikácii medzi mestom a neskôr vybratou spoločnosťou. Táto komunikácia zároveň napovedá, že podmienky predmetu zákazky dodania parkovacích automatov mohli byť prispôsobované práve spoločnosti, s ktorou mesto uzatvorilo predmetnú zmluvu. Už v máji minulého roku zástupca firmy, ktorá túto zákazku „vysúťažila“, formuloval pre mesto obsah zadania podmienok tohto verejného obstarávania.
Neskôr sa požiadavka 22 automatov zmenila len na 8 kusov, znížili sa nároky na niektoré technické parametre a kúpna, či lepšie povedané len nájomná zmluva v hodnote vyše 211 tisíc eur už obsahuje aj dodanie súvisiacich služieb na dobu desiatich rokov. Uvedené súvisiace služby podľa pripravenej zmluvy znamenajú, že ich dodávateľ bude najbližších desať rokov obhospodarovať dohľadové centrum týchto parkovacích automatov a vykonávať ich údržbu a servis. Čo všetko to v praxi bude znamenať môžeme len odhadovať. Tak ako dokonca nevieme ani typ „vysúťaženého“ parkovacieho automatu, ktorý nám podľa textu pripravenej zmluvy dodávateľ prezradí až po jej uzatvorení, netušíme ani to, ako bude samotná správa týchto automatov, napríklad v zmysle organizácie a administratívy finančných príjmov fungovať.
Ako akýsi bonus je v zmluve uvedená možnosť prenajaté automaty dňom zaplatenia dohodnutej sumy odkúpiť za 8 eur. To, že nám bez dohľadového centra, ktorého hardvér a softvér nie je súčasťou kúpnej zmluvy, budú vlastne na nič, alebo to, že už možno skôr ako za desať rokov postúpi vývoj aj v tejto oblasti tak, že automaty nebudú mať hodnotu ani jediného centa, sa už v zmluve, samozrejme, neuvádza.
Priemerná cena moderného parkovacieho automatu sa pohybuje okolo 5100 eur, to znamená, že za osem automatov by sme zaplatili 40 800 eur. Väčšina dodávateľov poskytuje na tieto automaty minimálne 5 ročnú záruku a základný údržbový servis. Dohľadové centrum (jedná sa o počítače, obslužný softvér a administráciu) je možné obstarať v približnej výške 25 tisíc eur. Po spočítaní to znamená, že za automaty aj s dohľadovým centrom by sme zaplatili necelých 66 tisíc eur.
Mesto Nitra napríklad v roku 2014 zakúpilo 21 kusov parkovacích automatov za 79 tisíc eur (teda zaplatilo 3762 eur za jeden), alebo Ostrava v roku 2014 investovala do 25 automatov (vrátane inštalácie a vytvorenia dohľadového centra) v prepočte 120 tisíc eur, zároveň získala záruku na 8 rokov.
Nie som odborníkom, ale aj nad dohodnutými technickými parametrami dodaných automatov je možné pochybovať. Absencia termostatickej vyhrievacej jednotky môže pri silných zimných mrazoch spôsobovať obmedzenie funkčnosti, rovnako ako napájanie výhradne solárnym panelom. Z dostupných informácií ani nevieme, či automaty budú akceptovať platby všetkými druhmi platobných kariet, alebo mobilným telefónom, aké budú možnosti nastavovania tarifov, či budú mať nočný design, koľko budú ovládať jazykov, či budú kompletne v anti-vandalskom prevedení, či budú vydávať drobné a aké budú možnosti ich modernizácie (napríklad v rámci projektov smart city), ktorá však tiež nie je zahrnutá v cene nájomnej zmluvy.
Problematika parkovania, výberu parkovného a nedostatku parkovacích kapacít vo Vysokých Tatrách je dlhoročným problémom, ktorý sa viac pláta, ako skutočne rieši. Nechýba nám len základný materiál formulujúci hlavné princípy a priority trvalo udržateľného rozvoja dopravy vo Vysokých Tatrách, ktoré by mali byť v symbióze s ochranou tatranskej prírody a krajiny, ale aj idea dávajúca týmto prioritám istú pridanú hodnotu.
Tou by jednoznačne malo byť uvedomenie si, že parkovanie v centrách Vysokých Tatier môžeme uspokojiť len do určitej hranice, aby atraktívne oblasti zostali dostupné čo najširšej verejnosti a aby pritom nestrácali svoje pôvodné funkcie, napríklad legalizovaním státia v uličnom priestore. Managment parkovania musíme preorientovať z uspokojovania stále rastúcich potrieb, na kontrolovanie ponuky. Súčasťou takéhoto prístupu by malo byť budovanie záchytných parkovísk, zabezpečenie alternatívnej dopravy a zlepšenie informovanosti o jej dostupnosti, zavedenie on-line navádzacieho systému, tvorba dynamických cenníkov (podľa času a miesta), ale aj vytváranie oblastí bez áut (Car Free Areas) či peších zón a tatranských promenád. To všetko v konečnom dôsledku prispeje k zvýšeniu atraktivity mesta a aj k zlepšeniu kvality našich životov v ňom.
Vysoké Tatry by nemali byť mestom kde sa nedá pohybovať pre odstavené autá, ale miestom, v ktorom sa aj najvášnivejší šofér, či najmovitejší návštevník radšej prejde, alebo použije verejnú dopravu, aby si krásy, ktorých sme my správcami, mohol čo najlepšie užiť a vychutnať.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
