V týchto dňoch vedenie nášho mesta v spolupráci s poslancami Mestského zastupiteľstva, v rámci reformy a racionalizácie školstva, prejednáva Návrh na riešenie škôl a školských zariadení v meste Vysoké Tatry. V skutočnosti, viac ako o reformu školských zariadení, ide o ich unáhlené a nedomyslené rušenie.
Na stole sú dve alternatívy, z ktorých jedna navrhuje presun detí z MŠ Nový Smokovec do ZŠ s MŠ v Dolnom Smokovci, spolu so zrušením ZŠ vo Vyšných Hágoch. Druhá alternatíva ráta s vytvorením len jednej, centrálnej základnej školy pre celé mesto Vysoké Tatry v Tatranskej Lomnici s tým, že deti z MŠ Dolný Smokovec budú presunuté do MŠ Nový Smokovec. Ako hlavný dôvod návrhu tejto reformy je uvádzaná snaha o ušetrenie finančných prostriedkov.
Už na prvý pohľad je zarážajúce, že predkladaný návrh napriek svojej závažnosti neobsahuje žiadne analýzy demografického vývinu a aspoň strednodobých prognóz obsadenosti predškolských a školských zariadení vo Vysokých Tatrách. V prípade vytvorenia len jednej základnej školy pre celé mesto, chýba aj štúdia zabezpečenia dopravnej dostupnosti ZŠ v Tatranskej Lomnici pre všetky deti z Vysokých Tatier, hodnotenie technického stavu školských objektov s predpokladanou náročnosťou ich udržania, či vplyv reformy na odbornosť a kvalifikovanosť pedagogického personálu.
O nekoncepčnosti návrhu svedčí aj chýbajúci variant s hľadaním možností zachovania súčasného stavu, nedostatočná komunikácia so školami a mladými rodinami.
V časoch, keď sú všetky mestá tlačené ekonomickou situáciou k šetreniu sa môže zdať, že navrhované reformy majú svoju logiku a význam. Každá reforma by však, už zo svojej podstaty, mala byť zmenou k lepšiemu. Znižovanie počtu nehnuteľností na výchovno vzdelávacie účely v špecifických geografických podmienkach mesta Vysoké Tatry a zvýšenie náročnosti dochádzania detí do školských zariadení ňou rozhodne nie je.
Samozrejme, problematika zabezpečenia kvalitného školstva je veľmi náročnou úlohou pre každé mesto. Práve preto by však každému rozhodnutiu, obzvlášť okliešťujúcemu sieť školských zariadení, mala predchádzať dôkladná štúdia a verejná diskusia.
Táto štúdia by mala obsahovať nielen odhady koľko miest v našich školských zariadeniach bude potrebných za tri, šesť alebo viac rokov, ako sa prejaví náročnosť dochádzania do vzdialenejších škôl na finančných nákladoch rodičov a mesta, alebo aké bude administratívne riešenie prípadného rušenia a zlučovania škôl. Jej súčasťou by mala byť tiež aktualizovaná koncepcia mesta v oblasti školstva, ktorá aj budúcim generáciám Tatrancov zachová možnosti kvalitného školského aj mimoškolského vzdelávania v čo najširšej sieti školských a vzdelávacích objektov.
Môj názor vychádza z presvedčenia, že mesto sa snaží šetriť na nesprávnom mieste. Taktiež je veľký predpoklad, že objekty, ktoré prestanú slúžiť svojmu doterajšiemu účelu, skončia podobne ako chátrajúci Dom služieb v Starom Smokovci. Moje obavy sa týkajú hlavne budúcnosti MŠ Nový Smokovec. Jej zrušením by napokon mesto ani veľké finančné prostriedky neušetrilo, keďže v objekte sa nachádzajú aj dve bytové jednotky a Klub seniorov.
Vysoké Tatry pomaly ale isto starnú. Nepribúdajú mladé rodiny, tatranské byty a domy obýva čoraz viac víkendových obyvateľov. Ak mesto nebude dnes vytvárať podmienky, ktoré budú zajtra motivovať mladých k životu v Tatrách, len ťažko na tomto trende niečo zmeníme. V poslednom období bolo vo Vysokých Tatrách odovzdaných 89 nových bytov a ďalších 72 je vo výstavbe. Aby sa do týchto bytov sťahovali noví občania Vysokých Tatier, je nutné k nim zabezpečiť aj kvalitnú občiansku vybavenosť. Veď dostupnosť služieb a škôl je jednou z prvých informácií, ktoré sú pre každého prisťahovalca do akéhokoľvek mesta najdôležitejšie.
Pokiaľ nebudeme v takých závažných oblastiach akou je školstvo prijímať rozumné rozhodnutia, nebudeme mestom s prorodinnou politikou a ani sa z víkendových obyvateľov Vysokých Tatier nikdy nestanú trvalí.
Alexander Gálfy
