Na zverejnenie informácií o ďalšom prehratom súdnom spore mesta Vysoké Tatry sa primátor Ing. Ján Mokoš, namiesto predstavenia ďalších krokov radnice, rozhodol za vzniknutú situáciu neprístojne obviniť poslancov mestského zastupiteľstva.
Vo viacerých médiách a na sociálnych sieťach tento smutný verdikt vlastnej dvanásťročnej neschopnosti opísal ako dôsledok jediného neplatného hlasovania, ktorým poslanci začiatkom tohto roka odmietli automatické a predčasné uzavretie mimosúdnej dohody s Bývalým urbárskym spolumajiteľstvom Milbach.
Napriek môjmu presvedčeniu, že podobné vnútorné spory neprispievajú k hľadaniu konštruktívnych riešení, na takéto nepravdivé a hrubo zavádzajúce obvinenie musím zareagovať, aj keď sám som proti navrhnutej dohode nehlasoval.
Na začiatok si dovolím zdôrazniť, že samotné neplatné hlasovanie, aj keď sa to pán primátor snaží verejnosti podsunúť inak, nemalo žiaden vplyv na nepriaznivý výsledok Najvyššieho súdu. Z môjho pohľadu bol nežiadúci rozsudok dôsledkom našej dlhodobo slabej právnej argumentácie, ktorá bola založená väčšinou len na procesných a často aj bezúčelných a zbytočných postupoch.
Dokonca aj kladnú určovaciu žalobu s cieľom potvrdenia nášho vlastníctva sporných pozemkov podalo vedenie mesta až na návrh mestského zastupiteľstva začiatkom tohto roku, aj keď to malo urobiť už takmer pred desaťročím.
Pokiaľ ide o samotné hlasovanie, nie je pravdou, ako tvrdí pán primátor, že ním mestské zastupiteľstvo navrhovanú dohodu odmietlo. Skutočnosťou je, že zastupiteľstvo nebolo uznášania sa schopné a pán primátor mal v tom prípade povinnosť do 14 dní zvolať k danej téme nové zasadnutie, čo v rozpore s rokovacím poriadkom MsZ aj so svojimi terajšími vyhláseniami neurobil!
Poslanci, na rozdiel od pána primátora, k navrhovanej dohode pristupovali konštruktívne a zodpovedne. Jej obsah bol a stále je pre mesto tak zásadný, že predstava pána primátora o jej automatickom a bezvýhradnom prijatí zastupiteľstvom, vzbudzuje oprávnené pochybnosti o tom, koho záujmy vlastne obhajuje.
Navrhovaná dohoda napríklad obsahovala kontroverzné otvorenie územného plánu s ťažko akceptovateľnou požiadavkou Milbachu na vyňatie skoro 800 tisíc m2 územia pre novú výstavbu v mestských častiach Starý a Dolný Smokovec! Pritom sporné a zároveň pre mesto dôležité pozemky v zastavanom území, za ktoré by pripadala v úvahu adekvátna zámena, majú osemkrát menšiu rozlohu, teda maximálne 100 tisíc m2!
K problematickým bodom navrhnutej dohody patrilo aj preplatenie prípadne priznaných súdnych trovov členov Milbachu, oslobodenie členov Milbachu, už ako vlastníkov, od platenia daní zo sporných nehnuteľností za rok 2017 prípadne aj za ďalšie zdaňovacie obdobia, či utajenie predmetu a obsahu dohody pred verejnosťou napriek tomu, že tento materiál nepochybne podlieha povinnému zverejňovaniu!
Z môjho pohľadu je diskutabilný aj bod dohody, že pokiaľ by sa v budúcnosti preukázalo, že niektorí z účastníkov sporu zo strany Milbachu nemali nárok na sporné pozemky, dohoda aj tak ostáva v platnosti!
Pán primátor dnes vyhlasuje, že za všetko môžu poslanci, avšak prijatie dohody v navrhovanej podobe by znamenalo spochybnenie konania na Najvyššom súde (ktorého výsledok pán primátor považuje za hanebný) a reálne uznanie stále sporných práv Milbachu, spojené s ich veľkorysým vysporiadaním.
Pán Ing. Mokoš kritizuje poslancov, že za ním presadzovanú dohodu odmietli hlasovať bez dôkladnej a verejnej diskusie. Bolo by však zaujímavé sledovať, ako by pán primátor a verejnosť v prípade podpísania tejto zmluvy zareagovali, keby Najvyšší súd rozhodol v prospech mesta. Pochopiteľne, každý za takúto dohodu hlasujúci poslanec by sa vo Vysokých Tatrách stal personou non grata.
Z uvedeného vyplýva, že dohoda, ako jedna z možností riešenia tejto kauzy nebola odmietnutá, len o jej obsahu a o dôsledkoch na život nášho mesta chceli poslanci viesť odbornú aj verejnú diskusiu. Primátorom dnes tak preferovaná dohoda mohla byť po úpravách a zosúladení so záujmami mesta dokonca aj prijatá, s dohodnutím odkladu jej účinnosti po vynesení rozsudku Najvyššieho súdu. V prípade úspechu Vysokých Tatier by sa tak stala bezpredmetnou.
Len pre úplnosť uvediem, že o mimosúdnej dohode sa už jednalo aj v roku 2011, kedy ju vtedajšie vedenie mesta odmietlo. Dovolím si zdôrazniť, že tento prvý odmietnutý návrh mimosúdnej dohody navrhnutý taktiež Milbachom obsahoval približne polovicu požiadaviek v porovnaní s návrhom, ktorý bol predložený súčasnému mestskému zastupiteľstvu začiatkom tohto roku!
Je smutné, že po prehratom súdnom spore sa pán primátor namiesto stabilizácie situácie a predkladania rozumných návrhov krokov k odvráteniu možnej nútenej správy mesta, vybral cestou oportunizmu, osočovania poslancov a zbavovania sa vlastnej zodpovednosti. Tej sa ale, ako najvyšší predstaviteľ a zástupca mesta, zbaviť jednoducho nemôže. Čo by však mohol, je stať sa konečne efektívnym mediátorom a moderátorom vzniknutej situácie, ktorý namiesto jej hrotenia do nepríjemných extrémov, hľadá účinné a pre mesto Vysoké Tatry čo najprijateľnejšie riešenia. Aj keď osobne už pochybujem na čej strane vlastne pán primátor stojí, stále je to on, kto by mal byť garantom správnych a pre obyvateľov Vysokých Tatier akceptovateľných riešení.
Tie však nesmú vznikať bez účasti verejnosti a automatickým prijímaním podmienok Milbachu, ako to vedenie mesta očakávalo pri hlasovaní poslancov o navrhnutej dohode.
Naopak, pokiaľ sa mesto vo všeobecnej rozprave rozhodne, že už nechce pokračovať v súdnom spore na Ústavnom súde (ten napríklad nedávno zrušením rozsudku Najvyššieho súdu rozhodol v dvadsaťročnom katastrálnom spore v prospech mesta Košice), musí do jednaní s Milbachom vstupovať sebavedomo a s obsahovým mandátom od svojich poslancov zastupujúcich vôľu obyvateľov.
Každá požiadavka Milbachu, každá parcela a jednotlivo každý meter štvorcový musia byť predmetom podrobných analýz, rovnako ako návrhy na zmeny územného plánu požadujúce enormnú výstavbu. Spätné nárokovanie nájmov a výnosov za sporné pozemky zo strany Milbachu je taktiež potrebné preveriť právnymi posudkami a prípadne sa ich spornému vyplateniu brániť aj súdnou cestou. Veď mesto Vysoké Tatry je ešte stále výlučným vlastníkom sporných pozemkov, o ktoré sa vynaložením nemalých finančných prostriedkov aj celé roky stará.
Vážení Tatranci, predlžovanie právnej neistoty, dĺžky súdneho sporu či zavádzajúce vyhlásenia podobné tým primátorovým, neboli nikdy v záujme poslancov mesta a ani ja osobne tento príspevok nepíšem s radosťou. Pokiaľ však pán primátor bude na situáciu, v ktorej sa mesto ocitlo aj vďaka jeho neprofesionálnemu prístupu k tejto kauze, reagovať aj naďalej len obviňovaním všetkých naokolo, prázdnymi vyjadreniami o neskladaní zbraní, či dokonca ďalšími chybnými krokmi, ako poslanec a ani ako Tatranec nemôžem mlčať.
Veď súčasné preferovanie pristúpenia na pôvodnú, pre mesto nevýhodnú dohodu, či dokonca predčasné predloženie vlastného návrhu sumy 418 tisíc Eur, ako ročnej náhrady Milbachu za mestom prenajímané pozemky, ani pri najlepšej vôli nie je možné považovať za neskladanie zbraní, skôr za ďalší výstrel do vlastnej nohy. Tak vysokú sumu totižto mesto od nájomcov nikdy nezískalo!
Mojím záujmom a som presvedčený, že aj záujmom všetkých poslancov, je spory urovnávať, avšak zároveň nekompromisne hájiť záujmy mesta, hľadať konštruktívne riešenia a hlavne, vrátiť istotu obyvateľom, že podobné systémové a správne chyby pri vedení mesta sa už nebudú opakovať.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
