Kto stál na chodníku, nebudoval republiku

Oslavy prvého mája majú dlhú a rozmanitú históriu, ale v našich novodobých dejinách sú vnímané hlavne ako Sviatok práce, pôvodne vyhlásený na pamiatku boja amerických robotníkov za osemhodinový pracovný čas, ktorý smutne vyvrcholil v máji 1886.

Po roku 1948 si však po vzore vtedajšieho Sovietskeho zväzu tento deň nekompromisne privlastnila Komunistická strana Československa, a až do Nežnej revolúcie ho využívala na megalomanskú propagandu svojho totalitného režimu. Prvé máje boli každoročne starostlivo pripravovanými akciami, kontrolovanými nielen organizátormi či zamestnávateľmi, ale hlavne policajnými zložkami a Štátnou bezpečnosťou.

Vnucovanie ideologického posolstva v tento deň dosahovalo obludných rozmerov a prvý máj sa stal hlavným manifestom totalitnej vlády, centrálnym rituálom KSČ.

Tieto niekdajšie okázalé demonštrácie moci si vo Vysokých Tatrách pripomíname Retro prvomájovým sprievodom, ktorý sa formou recesie snaží ukázať jednu z podôb našej minulosti. Tak ako vtedy, ani teraz nechýbali v sprievode komunistické transparenty, dychovka, folklór, športovci, hasiči či deti. Práve množstvo detí a mladých ľudí, spojené s absenciou sprievodného programu aspoň rámcovo osvetľujúceho dobové súvislosti, ma motivovalo k napísaniu týchto riadkov.

Prvomájové oslavy totalitného režimu v sovietskom strihu totižto neboli zábavné ani smiešne a obávam sa, že bez vysvetlenia kontextu mladšie generácie nemôžu chápať o čo komunistickej moci ich organizovaním šlo. Nevedia, že účasť bola sledovaná a u väčšiny povinná, že v čase organizovania sprievodov boli preventívne zatvárané takzvané „protištátne živly“, že cenzúra nedovolila žiadne iné heslá, ako tie schválené stranou, že tí bradáči na transparentoch neboli žiadni hipsteri.

Samozrejme, neupodozrievam organizátorov zo žiadnej nostalgie, avšak medzi zosmiešňovaním a na druhej strane bagatelizovaním komunizmu, je len tenká čiara, ktorej prekročením vytesňujeme realitu komunizmu do vtipnej skratky a čo je ešte horšie, prispievame k vymazávaniu našej kolektívnej pamäti.

Preto si myslím, že obzvlášť v dnešnej dobe plnej konšpirácií, dezinformácií, propagandy a hoaxov, by malo oddelenie kultúry mesta Vysoké Tatry k podobným podujatiam pristupovať uváženejšie a Retro prvomájový sprievod doplniť aj vysvetľujúcim kritickým pohľadom. Ten by mohol mať podobu verejnej debaty s historikmi a pamätníkmi, filmovej projekcie alebo aspoň výstavy o zločinoch komunizmu.

Na niektoré veci sa jednoducho nevypláca zabúdať, lebo totalitné zlo nám ešte vždy stojí za dverami.

Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry

Share