Aj keď v čase písania tohto článku ešte nebol mestu Vysoké Tatry doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR ohľadom sporu s Bývalým urbárskym spolumajiteľstvom Milbach, média už minulý týždeň priniesli informácie o jeho obsahu. Je smutné, že predbehli aj vedenie mesta, ktoré k priznaniu tohto ďalšieho prehratého sporu podnietilo až zvolanie mimoriadneho mestského zastupiteľstva.
Považujem za zarážajúce, že v situácii, v ktorej mestu reálne hrozí strata pozemkov o výmere vyše 132-tisíc metrov štvorcových, respektíve miliónov eur, sa vedenie nedokáže postaviť tejto realite čelom a vzniknutú situáciu riešiť podľa nejakého, pre mesto najprijateľnejšieho scenára.
Ako však ukázalo mimoriadne zastupiteľstvo, vedenie mesta nemá pripravený žiaden krízový scenár, čo je nepochopiteľné aj z dôvodu, že na veľmi pravdepodobný negatívny výsledok súdu upozorňoval už posudok nezávislej advokátskej kancelárie.
Aj keď som osobne presvedčený, že nároky Milbachu sú minimálne sporné, reakcie Ing. Jána Mokoša, obmedzené na obviňovanie Najvyššieho súdu z hanebnosti, považujem za nenáležité a nedôstojné postu primátora. Adekvátnym by bolo prijatie zodpovednosti za prehratý dvanásťročný súdny spor vlečúci sa skoro celým jeho funkčným obdobím a hlavne okamžité predstavenie možných scenárov ďalšieho vývoja.
Podobne nenáležito však pán primátor reagoval aj pri ďalšom prehratom súdnom spore, v ktorom mesto Vysoké Tatry prišlo o Štrbské Pleso. Pritom „plač primátora nad rozliatym mliekom“ nie je jedinou paralelou medzi týmito dvoma spormi. Podobne ako v prípade Štrbského Plesa, aj v prípade prehry s Milbachom, zavážila kvalita našej právnej pripravenosti a argumentácie.
Zo stanoviska nezávislej právnej analýzy napríklad vyplýva, že v niektorých prípadoch nemohla za žiadnych okolností obstáť, že v iných nemala žiadnu šancu na úspech alebo, že sa v jednom prípade dokonca opierala o už zrušený zákon.
Vysokým Tatrám, pokiaľ vedenie nemá v rukáve nejaký tajný tromf, ktorým by údajný nárok spolumajiteľov Milbachu právne spochybnil (napríklad podaním ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR), bohužiaľ v tejto situácii už pravdepodobne neostáva nič iné, ako vzniknutú situáciu riešiť s čo najmenšími negatívnymi dopadmi na obyvateľov mesta.
Keďže mesto žiaden podstatný scenár nemá a viacmenej čaká na krok Milbachu, mimoriadne zastupiteľstvo vytvorilo pracovnú skupinu vedenú pánom poslancom Ing. Jozefom Janigom, ktorá už poverila prednostu mestského úradu vypracovaním niekoľkých analýz a návrhov opatrení, ktoré je nevyhnutné vykonať na zabezpečenie právnej, majetkovej a finančnej stability mesta.
Riešení je niekoľko, za mimoriadne dôležité však považujem, že napriek prehratému súdnemu sporu s nimi musí prichádzať aj samotné mesto. Zároveň akékoľvek návrhy dohôd Milbachu na vysporiadanie sporných pozemkov musia prejsť podrobnými analýzami a všeobecnou verejnou diskusiou. Keďže pristúpenie na prípadné dohody bude znamenať aj faktické uznanie nárokov Milbachu, pri ich prijímaní by som bol naozaj veľmi opatrný a zdržanlivý.
Dopredu však avizujem, že ako poslanec MsZ Vysoké Tatry budem proti odpredaju akéhokoľvek mestského majetku za účelom vyrovnania finančných nárokov Milbachu.
Potrebné financie je totiž možné získať úverom alebo aj bezúročnou finančnou výpomocou od Vlády SR, respektíve od Ministerstva financií SR. Samozrejme, tento krok musí byť sprevádzaný šetrením radnice, avšak v žiadnom prípade sa reštriktívne opatrenia nesmú dotknúť kvality plnenia samosprávnych funkcií mesta, ani nášho ďalšieho rozvoja.
Verím, že Vysoké Tatry môžu túto situáciu zvládnuť, je však nutné aby vedenie mesta, namiesto spochybňovania súdov, urobilo konečne prvé kroky k niečomu nespochybniteľnému.
O chvíľu nám totižto okrem Milbachu môže zaklopať na dvere aj nútená správa.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry