Predčasné špekulácie ohľadom možnej kandidatúry Slovenska na spoluorganizovanie zimnej olympiády v roku 2022 zatieňujú okrem rozumných analýz tejto myšlienky aj 39. výročie usporiadania finále Svetového pohára mužov a žien v slalome a v obrovskom slalome, ktoré sa uskutočnilo 7. až 10. marca 1974 na Skalnatom Plese a na Hrebienku.
Pritom práve táto mimoriadna športová udalosť, spolu s tradíciou organizovania Veľkej ceny Slovenska v alpskom lyžovaní, či s usporiadaním pamätných Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese je nápoveďou, ktorým smerom by sa mohli uberať myšlienky na návrat svetovej lyžiarskej elity do Vysokých Tatier.
Od svojho prvého ročníka, ktorý sa v roku 1955 konal vo Vrátnej, až po tie posledné na Štrbskom Plese, je Veľká cena Slovenska našimi najväčšími lyžiarskymi pretekmi v alpských disciplínach. V jej histórii je množstvo vynikajúcich ročníkov, osemkrát bola súčasťou Európskeho pohára, štyrikrát Svetového pohára a na svojom 19. ročníku dokonca hostila finále Svetového pohára mužov a žien v slalomových disciplínach. Na tomto finále sa v roku 1974 zúčastnila úplná svetová lyžiarska špička zo 17 krajín, medzi ktorou nechýbali Annamarie Moserová-Pröllová, Hanny Wenzelová, Pietro Gross, Gustavo Thoeni či Ingemar Stenmark. Okrem divákov, ktorí mohli preteky vďaka prvému priamemu prenosu zo Skalnatého Plesa sledovať v televízii, na Hrebienok prišlo účastníkov povzbudiť až 15 tisíc divákov. Vysoké Tatry sa tak v tej dobe zaradili medzi svetové lyžiarske strediská, čo potvrdzovali aj ohlasy v zahraničných médiách a pozitívne vyjadrenia všetkých pretekárov aj funkcionárov Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS.
Od tej doby uplynulo skoro štyridsať rokov, ale na mieste kde dvíhali nad hlavy svoje cenné trofeje Pietro Gross či Rosi Mittermaierová sa akoby zastavil čas. Dnes je Hrebienok v žalostnom stave, bez udržiavaných lyžiarskych tratí a v zimných mesiacoch dokonca aj bez možnosti akéhokoľvek občerstvenia. Budúcoročné okrúhle výročie usporiadania Svetového pohára na Hrebienku by preto mohlo byť dôvodom pre reálne oživenie bývalého srdca Vysokých Tatier a pre jeho postupný návrat medzi lyžiarske strediská európskeho formátu. Ak sa podľa odborníkov šance úspechu našej spoločnej kandidatúry s Poľskom na usporiadanie olympijských hier pohybujú okolo piatich percent, tak naše šance na organizovanie lyžiarskych súťaží v alpských disciplínach na európskej úrovni sú niekoľkonásobne vyššie.
Tím dlhoročných a obetavých organizátorov Veľkej ceny Slovenska v minulosti jasne dokázal, že vie zorganizovať podujatia na svetovej úrovni a terénne možnosti Hrebienka stále môžu spĺňať nevyhnutné podmienky pre organizovanie Európskeho pohára. Popritom sú ďalšie technické, investičné a iné nároky už naozaj zvládnuteľné.
Kým o olympiáde môžeme zatiaľ asi len snívať, tak o návrate Hrebienka a Vysokých Tatier na mapu prestížnych lyžiarskych podujatí môžeme celkom reálne uvažovať. Myslím si, že je na to ten správny čas.
Alexander Gálfy
