V predchádzajúcom čísle Tatranského dvojtýždenníka reagoval na môj príspevok k realizácii prenájmu ôsmich parkovacích automatov na desať rokov s názvom Parkovanie bez budúcnosti riaditeľ spoločnosti VPS Vysoké Tatry Ing. Ladislav Holík (v spolupráci s prenajímateľom parkovacieho systému). Aj keď dialóg na túto tému by sa mal skôr odohrávať na pôde mestského úradu, dovolím si na reakciu dotknutej strany odpovedať niekoľkými poznámkami a novými informáciami.
Naviac priestoru v argumentácii pána riaditeľa bolo venovaného prezentácii prenajatého parkovacieho systému ako jedného z najvyspelejších v Európe. Túto vyspelosť má potvrdzovať hlavne to, že okrem mincí budú automaty akceptovať aj platobné karty (dokonca aj tie bezkontaktné), že automaty budú medzi sebou komunikovať, že všetko bude napojené na dohľadové centrum a taktiež, že mestská polícia bude môcť kamerou kontrolného zariadenia snímať poznávacie značky zaparkovaných vozidiel a overovať tak, či majú platné parkovacie lístky. Za základný kameň prenajatého systému autori reakcie považujú
aj aplikáciu pre smartfóny, ktorou bude možná úhrada parkovného.
V závere sú ešte ako veľké výhody podpísanej zmluvy uvádzané servisné podmienky, správa a poistenie prenajatých automatov v réžii dodávateľa a naplnenie cieľa zavádzania Smart City riešení.
K spomenutým argumentom si, bez akéhokoľvek zámeru znevažovať kvality dodávateľskej spoločnosti a jej produktov, dovolím uviesť nasledovné.
Možnosti platby platobnou kartou sú dnes absolútnou samozrejmosťou v ktorejkoľvek oblasti poskytovania služieb, parkovacie nevynímajúc. Za najmodernejšie automaty sú považované tie, v ktorých sa dá platiť aj priložením mobilného telefónu, ktoré dokážu vydávať hotovosť a hlavne tie, ktoré slúžia už aj ako zdroj informácií či navigačné centrum (parkovací automat vie napríklad zodpovedať kde je najbližší bankomat, lekár či reštaurácia).
Vzájomná komunikácia automatov medzi sebou a zároveň s dohľadovým centrom je dnes už tiež samozrejmosťou, ku ktorej však inde patrí aj monitoring voľných parkovacích miest, správa navádzacích systémov a množstvo ďalších prvkov spadajúcich pod komplexnú a sofistikovanú správu dynamickej aj statickej dopravy v meste. Podobné to je aj s mobilnou aplikáciou na uhrádzanie parkovného cez smartfón. Už niekoľko rokov sú na trhu obdobné aplikácie (napríklad Cvak, Sejf, alebo SMS parking),
po používaní ktorých mesto mohlo a malo už dávno siahnuť.
Kamerový softvér, ktorým bude hliadka mestskej polície snímať poznávacie značky zaparkovaných vozidiel s následným vyhodnocovaním platnosti parkovacích lístkov je, samozrejme, veľkou výhodou, avšak taktiež sa nejedná o revolučnú technológiu. Dnes sa podobný monitoring uskutočňuje pomocou ekologických hybridných áut s niekoľkými inteligentnými skenermi poznávacích značiek umiestnenými
na streche. Takýto automobil dokáže zmonitorovať za hodinu približne tisíc značiek.
Pokiaľ ide o údajnú výhodu, že poistenie parkovacích automatov bude v réžii dodávateľa, osobne to považujem za samozrejmé, keďže automaty budú po celý čas v jeho vlastníctve.
Na záver som si nechal komentár k v článku neraz spomenutému pojmu Smart City, na ktorý pán riaditeľ VPS Vysoké Tatry niekoľkokrát argumentačne odkazuje. Pritom však zároveň zabúda, že Smart City, teda niečo ako inteligentné mesto, nesúvisí len s technológiami, ale hlavne s jeho smart, teda rozumnou, správou. Ak totiž pojem Smart City, oddelíme od pojmov smart thinking (inteligentné myslenie) a smart government (rozumné vedenie), môže sa stať, že ani tie najvyspelejšie parkovacie automaty problém statickej dopravy vo Vysokých Tatrách nevyriešia. A ja sa úprimne obávam, že to tak naozaj bude.
Ak aj dáme bokom technické parametre automatov a problematiku ich celkovej správy obslužným personálom a dohľadovým centrom, stále nám ostanú ďalšie nezodpovedané otázky ohľadom zmyslu zvolenej formy riešenia celkovej dopravnej situácie v meste.
Otázky ako napríklad: aký finančný efekt bude mať prenájom týchto ôsmich automatov a sprievodných služieb, za sumu 211 tisíc Eur, keď už dnes podľa prepočtov z doterajších príjmov parkovísk by mali
na seba zarobiť len dva z nich? Z čoho budú financované prípadné finančné straty, ktoré sa už dnes podľa predpokladaných tržieb dajú odhadnúť približne na 31 tisíc Eur ročne? Prečo umiestnenie väčšiny automatov je naplánované na miestach, ktorých parkovacia vyťaženosť je aj v sezóne len minimálna? Kto bude riešiť prípadné spory, keď napríklad automat platbu zamietne, ale peniaze z účtu stiahne a kto a ako bude v skutočnosti spravovať prenajaté automaty, keď sa v riešení ich prevádzky ráta aj so zaučením pracovníkov VPS a s využívaním mestskej polície financovanej z mestského rozpočtu.
Nemalé problémy môže v budúcnosti priniesť aj na desať rokov dohodnuté prevzatie zodpovednosti za časť príjmových aktivít mesta dodávateľom, v spojení s nemožnosťou prechodu týchto služieb na iné subjekty, respektíve s nereálnosťou pripájania ďalších technológií riadenia dopravy od iných spoločností do systému dodávateľa.
V podobnom duchu by som mohol pokračovať ešte ďalej, ale už len inými slovami zopakujem, že mestu Vysoké Tatry bohužiaľ dlhodobo chýba koncepcia aj vízia, čoho dôsledkom je, že sa množstvo problémov rieši neplánovite a až živelne. Zahanbujúca neexistencia záchytných parkovísk s obslužnou infraštruktúrou je tak nahrádzaná spornými zmluvami a chaotickým umiestňovaním parkovacích automatov.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
