Žilinská univerzita na základe objednávky vypracovala za 40 tisíc eur pre naše mesto materiál zaoberajúci sa problematikou dopravy vo Vysokých Tatrách.
Aj keď jeho názov „Komplexné riešenie dopravy v regióne Vysoké Tatry s dôrazom na ekológiu a trvalo udržateľný rozvoj“ úplne nezodpovedá obsahu, napríklad sa nevenuje všetkým možnostiam dopravnej obslužnosti a oblasť nemotorovej dopravy, teda cyklistickej a pešej, skoro vôbec nezahŕňa, jedná sa naozaj o kvalitnú odbornú štúdiu.
Žilinská univerzita ju, vrátane prieskumov, analýz a niekoľkých záverečných odporúčaní variantných riešení dopravnej problematiky v budúcnosti, vypracovala podľa zadaní mesta a v žiadnom prípade jej niet čo vyčítať.
Problém je skôr na strane zadávateľa, teda na vedení mesta, ktoré svoje požiadavky definovalo tak nešikovne, že ich výsledky priniesli len všeobecne známe skutočnosti.
Inak to v podstate ani nemohlo byť, preto by som si opäť dovolil zdôrazniť, že Žilinská univerzita v kontexte objednávky odviedla svoju prácu tak, ako mala.
V termínoch určených mestom uskutočnila niekoľko prieskumov dynamickej aj statickej dopravy vo vybratých lokalitách a výsledky následne v grafoch analyzovala podľa množstva kľúčov, napríklad podľa skladby parkujúcich aj prechádzajúcich vozidiel, ich typu či ŠPZ, podľa obsadenosti parkovísk alebo dopravného zaťaženia. Prieskumy boli realizované 13. 02. 2018 v Starom Smokovci, 10. 03. 2018 v Starom Smokovci aj v Tatranskej Lomnici a následne bol uskutočnený ešte jeden prieskum 28. 08. 2018, opäť len v Starom Smokovci, ktorý napríklad počas dvanástich hodín zaznamenal 14 605 prechádzajúcich vozidiel.
Súčasťou materiálu sú aj výsledky realizovaného dopravnosociologického prieskumu, teda ankety, v ktorej respondenti odpovedali na otázky, napríklad ohľadom dĺžky ich pobytu vo Vysokých Tatrách, spokojnosti s dopravou či ich názoru na ekologickú dopravu.
Najdôležitejšou časťou tohto 235 stranového návrhu riešenia dopravy vo Vysokých Tatrách, ktorého väčšiu časť tvorí množstvo grafov a tabuliek, je jeho „záverečná správa“, ktorá na základe uskutočnených prieskumov ponúka niekoľko odporúčaní a námetov na variantné riešenia tatranskej dopravy v budúcnosti.
Medzi tie najdôležitejšie zaradila Žilinská univerzita systematický prístup mesta k danej problematike, zavedenie informačného a navigačného systému obsadenosti parkovísk, vybudovanie záchytných parkovísk s následným zabezpečením kyvadlovej dopravy, zvýšenie frekvencie električkovej dopravy, zvýšenie praktickej priepustnosti, budovanie výhybní na Tatranskej elektrickej železnici (TEŽ) či modernizáciu jej vozňového parku.
Pokiaľ sa Vám zdajú tieto riešenia povedomé, je to v poriadku, nič iné totižto Žilinská univerzita na základe objednávky vedenia mesta nemohla vypracovať. Všetky tieto návrhy riešení sú po dlhých rokoch našich skúseností viac ako samozrejmé a spracovateľ ich len potvrdil uskutočneným prieskumom.
Skoro v identickej podobe ich nájdete aj v mojom „Akčnom pláne riešenia problémov tatranskej dopravnej infraštruktúry“, s ktorým som sa uchádzal o dôveru v ostatných komunálnych voľbách. V ňom som okrem spomenutých riešení v podobe vybudovania záchytných parkovísk, zabezpečenia kyvadlovej dopravy, zavedenia inteligentných dopravných systémov či zvýšenia frekvencie električkovej dopravy, uviedol aj ďalšie nutné kroky, ako napríklad prepojenie všetkých tatranských osád moderným cyklochodníkom, prepájanie mesta novými chodníkmi pre peších, vybudovanie autobusových staníc v Starom Smokovci a v Tatranskej Lomnici, rozsiahle obmedzenie parkovania v centrách, alebo aj vytvorenie rezidenčného parkovacieho systému.
Môj program sa s materiálom Žilinskej univerzity rozchádza snáď len v návrhoch lokalít pre umiestnenie záchytných parkovísk. Kým univerzita navrhuje vybudovanie parkovísk v tesnej blízkosti Šrobárovho ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb či v kontakte so sídliskom Pod lesom, moja štúdia, taktiež konzultovaná s odborníkmi, vidí ako vhodnejšie lokality v areáli VPS v Starom Smokovci a v Tatranskej Lomnici napríklad na území pri Eurocampe.
O nutnosti iniciovania budovania nových výhybiek na jednokoľajových úsekoch TEŽ, kvôli zvýšeniu frekvencie tohto ekologického druhu verejnej dopravy, som zasa písal napríklad už aj v Tatranskom dvojtýždenníku (4/2018), samozrejme, bez akejkoľvek reakcie vedenia mesta.
To si dnes na jednej strane dáva vypracovávať za nemalé financie materiály, ktorých výsledky dopredu poznáme a na strane druhej, pre zlepšenie stále sa zhoršujúcej dopravnej situácie nerobí skoro nič.
Skôr naopak, permanentne porušuje územný plán, čím zasahuje aj do generelu mestskej dopravy, umožnilo nekontrolovaný nárast počtu apartmánov bez ohľadu na možnosti parkovania ich majiteľov a návštevníkov, za 15 rokov nedokázalo vybudovať ani meter cyklistického chodníka a v súčasnosti sa napríklad súhlasne stavia k vzniku nového parkoviska v chránenej lokalite Jamy v Tatranskej Lomnici.
Vedenie mesta taktiež nedokázalo využiť množstvo príležitostí na získanie financií z verejných zdrojov určených práve na riešenie problémov v doprave, napríklad z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý od roku 2015 poskytuje zdroje na podporu udržateľnej dopravy.
Tento nezodpovedný prístup k doprave v našom meste z nej postupne vytvoril skoro neriešiteľný problém, každodenne zasahujúci do kvality našich životov, spokojnosti návštevníkov, ale aj do udržania prírodných hodnôt pre budúce generácie.
Pokiaľ sa necháme zasa uspokojiť sľubmi alebo analýzami, ktoré samé o sebe problémy nevyriešia, tak Vysoké Tatry budú onedlho naozaj len jedným veľkým parkoviskom.O smogu a dopravných kolapsoch počas turistických sezón nehovoriac.
Alexander Gálfy
Pre Tatry
