Za roky súčasného vedenia mesta sme si už, žiaľ, zvykli, že proklamované úspechy či riešenia problémov sa v skutočnosti podstatne rozchádzajú s realitou.
Príkladov je veľké množstvo a tak spomeniem len opakujúce sa sľubovanie cyklochodníka, z ktorého za pätnásť rokov nebol postavený ani jeden meter, nekonečný príbeh bývalého Domu služieb, ktorý ani po desiatich rokoch od svojho uzavretia stále nie je dokončený, či opakujúce sa nesystémové pokusy riešiť neúnosnosť dopravnej situácie vo Vysokých Tatrách.
Práve ďalšiemu sľubovaniu riešenia dopravy v našom meste sa v ostatnom čísle Tatranského dvojtýždenníka venuje aj pán primátor Ján Mokoš (odkaz na Tatranský dvojtýždenník).
Nesmel by to byť však práve on, keby v rovnakom čase týchto sľubov, neohlásil návrhy zmien územného plánu, v ktorých sa okrem iného ráta s vybudovaním poschodového parkovacieho objektu na území súčasnej autobusovej stanice a na jej priľahlých plochách.
Genéza, ako sa tento kontroverzný návrh potichu dostal bez verejnej diskusie a posudkov inštitúcií ako Štátna ochrana prírody SR či pamiatkový úrad, rovno do prerokovávaných materiálov, je pritom ilustratívnou ukážkou fungovania vedenia mesta.
Prvýkrát sa o zmene a doplnkoch Územného plánu Vysokých Tatier pre rok 2016 rokovalo na pracovnom stretnutí 1. júna 2016. V predloženom návrhu sa však zmena funkčného využitia a priestorového usporiadania lokality autobusovej stanice nenachádzala.
Táto zmena nebola ani predmetom následného hlasovanie mestského zastupiteľstva uskutočneného dňa 30. júna 2016, lebo v doručených žiadostiach predložených na schválenie jednoducho nebola zahrnutá.
Taktiež ani na pracovnom rokovaní o rok neskôr v auguste 2017 o tejto zmene územného plánu nepadla ani zmienka.
Z vyššie uvedených faktov preto neprekvapuje, že vedenie mesta rovnako obišlo aj Štátnu ochranu prírody SR a Správu Tatranského národného parku. Aj keď mesto pravdepodobne nemá povinnosť o ich stanovisko žiadať dopredu, pri tak zásadnej zmene územného plánu, by to preň však malo byť samozrejmosťou.
Táto s nikým nekonzultovaná zmena sa nenápadne zjavuje až v Oznámení o prerokovaní návrhu Zmien a doplnkov Územného plánu mesta Vysoké Tatry (stále č. 2016/1) vyveseného 2. februára 2018.
Akosi samozrejme sa objavuje bez akejkoľvek sprievodnej dokumentácie, napríklad bez urbanistickej štúdie či technických podkladov, ktoré by aj podľa zaužívaných noriem o územnom plánovaní a stavebnom poriadku mala obsahovať.
Zaujímavým faktom taktiež je, že o túto zmenu nežiada majiteľ pozemkov či investor projektu parkovacieho objektu, ale samotné mesto Vysoké Tatry, napriek tomu, že predmetné pozemky sú v prevažnom vlastníctve Bývalého urbárskeho spoločenstva Milbach, respektíve množstva rôznych majiteľov.
Je nespochybniteľné, že mesto Vysoké Tatry trápi dlhodobo neúnosná dopravná situácia, vrátane nedostatku parkovacích miest. Do tohto kritického stavu sa však mesto dostalo práve podobnými nekoncepčnými riešeniami, za aké považujem aj v tichosti navrhovanú zmenu funkčného využitia lokality autobusovej stanice a jej priľahlého okolia v Starom Smokovci.
Táto zmena by umožnila na pozemku s pomerne veľkým prevýšením vybudovať obrovskú poschodovú stavbu, zaberajúcu plochu podobnú veľkosti, ktorú dnes zaberajú autobusové nástupištia.
Aký nezvratný zásah do dnes celkom vyváženého funkčného a priestorového usporiadania, či do krajinnej štruktúry a estetického charakteru tohto územia bude mať realizácia navrhovanej zmeny si ani neviem predstaviť. Preto považujem návrh mesta na takýto zásadný zásah do podoby mesta bez verejnej diskusie s účasťou odborníkov za všeobecne neprijateľný.
Nadôvažok, síce ako laik, som presvedčený, že sa jedná o zlé riešenie, ktoré v konečnom dôsledku môže narušiť terajší spôsob plynulej dopravy, eskaluje jej zhustenie v tesnej blízkosti centra mesta, zhorší kvalitu životného prostredia a vygeneruje množstvo ďalších súvisiacich problémov.
Vedenie mesta dlhodobo redukuje problém dopravy len na otázku parkovania. Riešenie väčšiny ostatných problémov mestskej mobility prehliada, zanedbáva, alebo sa im prinajmenšom venuje podobne nekoncepčne ako statickej doprave.
Pritom problematika dopravy v meste je mimoriadne rozsiahla, obsahujúca množstvo faktorov, ktorých riešenie musí byť nutne prepojené, komplexné, koncepčné a zahŕňajúce všetky jej oblasti.
Chaotické nakupovanie parkomatov, spoplatňovanie stojísk na mestských komunikáciách či pri krajniciach v centre mesta, tolerovanie čiernych parkovísk, záber posledných verejných priestranstiev určených na stretávanie sa vytváraním plôch pre automobily alebo dokonca plánovanie výstavby poschodového parkovacieho objektu v srdci Starého Smokovca však nie sú žiadnym riešením dopravných ani iných problémov, naopak ich prehlbovaním.
Isteže, problém dopravy v našom meste je mimoriadne dôležitou oblasťou, dotýkajúcou sa nielen života domácich obyvateľov, ale aj spokojnosti všetkých návštevníkov a podnikateľských subjektov. Práve preto by sa k nemu malo pristupovať komplexne a s účasťou všetkých zainteresovaných.
Riešenie musí okrem premyslenej koncepcie statickej dopravy, majúcej svoj základ v záchytných parkoviskách s následnou kyvadlovou dopravou do centier a turistických stredísk, nutne zahŕňať aj zavedenie systému Tatranskej integrovanej dopravy, zosúladenie nadväznosti domácich aj zahraničných dopravných spojov a zlepšenie vzájomného prepojenia tatranských osád.
Mesto taktiež musí vyvíjať tlak na vybudovanie nových výhybiek na jednokoľajových úsekoch Tatranskej elektrickej železnice, kvôli zvýšeniu frekvencie tohto druhu verejnej dopravy. Zároveň konečne začať s výstavbou cyklistického prepojenia Tatranskej Lomnice so Starým Smokovcom, s nadväznosťou na ďalšie tatranské osady.
Za veľmi reálne považujem aj vytvorenie peších zón vo vytipovaných častiach Tatranskej Lomnice a Starého Smokovca, čomu by napomohla aj realizácia obchvatu Starého Smokovca, o ktorom pojednáva aj aktuálny Územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja.
Plán generelu dopravy a udržateľnej mobility mesta Vysoké Tatry musí, samozrejme, vychádzať z množstva odborných štúdií, zo znalostí záporných deficitov parkovacích miest s ohľadom na lokality, sezónnosť a vývoj cestovného ruchu, či napríklad z poznania predpokladov hlukových a emisných zaťažení.
A hlavne, vždy by mal byť v súlade so záujmami mesta a jeho obyvateľov!
Základom toho však je jedine široká, otvorená a verejná diskusia, ktorá by nemala byť nahrádzaná nenápadnými zmenami územného plánu či kuloárnymi dohodami.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
