Trend výstavby apartmánových domov a bytov na prechodné či rekreačné bývanie sa vo Vysokých Tatrách naplno prejavil už minimálne pred desiatimi rokmi.
Odvtedy v intraviláne nášho mesta pribudlo množstvo apartmánov spadajúcich do tejto kategórie. Zároveň veľký počet existujúcich bytov zmenil svoje využitie z trvalého bývania na víkendové.
Napriek tomu, že neregulovaná a až živelná výstavba apartmánových domov vo Vysokých Tatrách prináša množstvo špecifických problémov, radnica ich nielen dlhodobo ignoruje, ale dokonca ich vznik priamo podporuje ustavičnými zmenami v územnom pláne či prehliadaním jeho porušovania pri novej výstavbe.
V podstate neregulované pribúdanie stále nových a nových apartmánov pritom už dnes ovplyvňuje ekonomickú aj sociálnu situáciu mesta a je taktiež nemalým zásahom do jeho urbanistickej koncepcie a podoby. To napríklad znamená, že sa mení prirodzený charakter nášho sídla zloženého z tatranských osád, do vyložene komerčnej podoby, charakteristickej skôr pre väčšie centrá a Vysoké Tatry sa menia z horského mesta na turistický rezort. Citeľná strata genia loci tak postupne ochudobňuje atraktivitu a atmosféru nášho mesta, čo už dnes môžeme vnímať na mnohých miestach nielen s touto výstavbou.
Neregulovaná výstavba apatmánov má taktiež za následok nekoordinovaný nárast ubytovacích kapacít, využívaných však s veľkými sezónnymi výkyvmi, čo v hlavných turistických sezónach spôsobuje extrémnu preľudnenosť a nárazové zaťaženie mestskej infraštruktúry. To sa prejavuje napríklad v doprave, v parkovaní, v preťaženosti verejných služieb a technickej obslužnosti mesta, v zrýchlenom opotrebovaní mestskej infraštruktúry a v následnej náročnosti jej údržby.
Trend nárastu počtu apartmánových a víkendových bytov, ktoré taktiež bývajú krátkodobo prenajímané, mesto pociťuje aj v poklese príjmu z podielových daní, kúpeľného poplatku či dane z nehnuteľnosti.
Keďže sa určite nejedná o zanedbateľnú sumu je veľmi pravdepodobné, že mestská kasa zvýšenými nárokmi na údržbu svojej infraštruktúry (výdavky na nakladanie s odpadmi, na čistenie mesta, na starostlivosť o zeleň a mestský mobiliár, na údržbu komunikácií, na čistiarne odpadových vôd, …) v kombinácii s nižšími príjmami, v konečnom dôsledku na veľkom množstve apartmánových a víkendových bytov prerába, respektíve ich existenciu dotuje z poplatkov a daní miestnych obyvateľov.
Z toho dôvodu je nepochopiteľné, že svojho času navrhlo vedenie mesta znížiť majiteľom týchto bytov a apartmánov poplatok za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu o 80% a domácim ho dokonca zvýšiť! Tento návrh však vďaka časti poslancov nebol prijatý.
Jedným za najhlavnejších a z môjho pohľadu aj najtragickejším dôsledkom takejto „bytovej politiky“ vedenia mesta, je trvalé znižovanie počtu obyvateľov Vysokých Tatier, ktorý tento rok už klesol pod hranicu 4 tisíc obyvateľov!
Ani to však neprinútilo radnicu k prehodnoteniu svojho prístupu k tejto problematike a v najbližšom období pribudne na území mesta ďalších, približne 250 apartmánov.
Pre ich výstavbu sa neváha ustavične otvárať územný plán mesta a meniť regulatívy priestorového usporiadania aj funkčného využitie objektov, akými boli napríklad zdravotnícke zariadenie Červeného kríža Novom Smokovci, Dom služieb v Starom Smokovci, alebo aj areál športoviska v Tatranskej Lomnici.
Z vedľajších efektov neregulovanej výstavby a ustavičného nárastu počtu lôžok je aj úbytok občianskej vybavenosti a základných služieb pre trvalých obyvateľov na úkor služieb určených hlavne návštevníkom, zvýšená zastavanosť územia narúšajúca jeho prirodzený charakter, nedostatok bytov pre miestnych obyvateľov za dostupné ceny, absencia parkovacích miest a v neposlednom rade aj konkurencia miestnym menším poskytovateľom ubytovania, ktorí na rozdiel od majiteľov apartmánov platia do mestskej kasy podstatne vyššie dane z nehnuteľnosti.
Sociálne dôsledky sa zasa najviac prejavujú v zániku susedských vzťahov, v oslabovaní komunitného života či v istej separácii obyvateľov.
Týmto sa vytláča jedna zo základných charakteristík a funkcií nášho mesta, ktoré sa monotematizovaním miestneho bývania, podnikania a hospodárstva, mení len na turistickú destináciu či na veľký rezort cestovného ruchu.
Uvedomujem si, že sa jedná o náročnú problematiku, ale tak ako v prípade mojej predchádzajúcej analýzy sociálnych služieb, čerpám z materiálov spolupracujúcich odborníkov na tieto oblasti, ktorí výstavbu apartmánových a rekreačných bytov vnímajú komplexne.
Taktiež chápem, že nárast návštevnosti teší všetkých veľkých aj menších podnikateľov v cestovnom ruchu, medzi ktorých sám patrím. Avšak, pokiaľ chceme udržať atraktivitu nášho mesta, atmosféru prírodného prostredia, v ktorom máme to šťastie žiť, a zachovať krásy TANAPu aj pre budúce generácie, musíme stanoviť jej strop, teda jej únosnú kapacitu.
Tú odborná literatúra definuje ako „maximálne zaťaženie daného územia cestovným ruchom bez zníženia kvality životného prostredia a ekosystému, zážitkov a spokojnosti návštevníkov a bez negatívnych vplyvov na miestu komunitu“. Obávam sa, že Vysoké Tatry sú už na hranici jej naplnenia.
Preto vnímam ako nutné stanoviť únosné množstvo apartmánových domov a bytov v meste, ktorých maximálny počet by mal byť pevne daný bez ohľadu na ďalšie záujmy developerov či investorov.
Taktiež by bez podrobného posúdenia vplyvov a sociálnoekonomickej analýzy súčasného stavu už nemali byť dovolené ďalšie zásahy do územného plánu a jeho regulatívov, vychádzajúce v ústrety ďalším apartmánovým projektom.
Regulácia množstva apartmánových bytov by sa následne mohla odvíjať napríklad od počtu obyvateľov s trvalým bydliskom a zároveň by sa pri ich ďalšom plánovaní mal brať ohľad aj na všetky ostatné ubytovacie a rekreačné zariadenia na našom území, ktorých počet sa už taktiež, vzhľadom k obslužným a prevádzkovým kapacitám mesta, blíži k hraničným číslam.
Na narastajúcu výstavbu apartmánových domov a veľkú urbanizáciu Vysokých Tatier upozorňovali už predchádzajúci poslanci Jana Kalinčíková a Pavol Stano, avšak radnica, podobne ako dnes, túto tému bagatelizovala.
Primátor Ján Mokoš vtedy poslancom odkázal, že vzhľadom na neexistenciu kategórie apartmánových bytov v platnom stavebnom zákone nemá mesto čo riešiť.
Skutočnosťou však je, že mesto sa malo, má a musí venovať tejto problematike s čo najväčšou zodpovednosťou, keďže má veľké dopady na jeho podobu a rozpočet, na fungovanie jeho infraštruktúry, na spokojnosť a kvalitu života domácich obyvateľov a v neposlednom rade aj na ich neustále klesajúci počet.
Naozaj už nie je možné aj naďalej si z územného plánu pravidelne robiť trhací kalendár, meniť určené regulatívy a funkčné využitia existujúcich objektov, podceňovať prognózy udržateľného rozvoja nášho územia, nevšímať si vplyv živelnej výstavby na charakter nášho mesta a ignorovať alarmujúce čísla počtu domácich obyvateľov.
Inak sa z Vysokých Tatier môže stať mesto bez trvalých obyvateľov avšak plné prázdnych bytov.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
