Rozprávanie o šetrení verejných prostriedkov a hospodárnom nakladaní so zvereným verejným majetkom sa v dnešnej dobe stalo nutným klišé každého politika. Vedenie mesta Vysoké Tatry sa rado vyjadruje v podobnom duchu, aj keď realita až veľmi často potvrdzuje presný opak zodpovedného hospodárenia. Po nedávnom odkrytí pozadia nekonečnej rekonštrukcie Domu služieb v Starom Smokovci, si dovolím podobný rozbor aj v prípade prenájmu priestorov v Centre služieb v Dolnom Smokovci. Táto nenápadná kauza, spôsobená hlavne nepochopiteľnou nezodpovednosťou a súborom procedurálnych chýb vedenia mesta, skončila dokonca pred súdom, v ktorom sa od mesta Vysoké Tatry vymáha skoro 46 tisíc Eur.
Na začiatku tohto príbehu bola zmluva podpísaná v roku 2012, v ktorej mesto za účelom dočasného ubytovania zamestnancov, prenajalo spoločnosti Gasmonta v Centre služieb v Dolnom Smokovci 4 izby s priľahlými priestormi na dobu určitú, do konca novembra 2016. Aj keď podľa zmluvy boli prenajaté priestory v užívania schopnom stave a nájomca ich bez výhrad využíval už aj pred podpísaním uvedenej zmluvy, spoločnosť Gasmonta požiadala v januári 2013 mesto o súhlas na vnútornú rekonštrukciu prenajatých priestorov s vyčíslenými nákladmi vo výške 30 324 Eur. Súhlas podpísal primátor Ján Mokoš ešte v tom istom mesiaci, avšak so stanoviskom, že pokiaľ si nájomca bude chcieť investovanú čiastku započítať do riadneho nájomného, bude to možné len v prípade, ak mu to bude osobitne schválené. Podobnú klauzulu o tom, že spoločnosť Gasmonta nemá automatický nárok na náhradu vynaložených investícií obsahuje aj samotná zmluva. Napriek tomu, teda bez osobitného súhlasu mesta či dodatku k zmluve, spoločnosť Gasmonta rekonštrukciu uskutočnila a následne 15.7.2013 požiadala o osobitný súhlas na zápočet investovanej čiastky do riadneho nájomného. Tú, oproti pôvodne vyčíslením nákladom, navýšila o ďalších 15 505 Eur. Ešte predchádzajúce mestské zastupiteľstvo v súlade s textom zmluvy a Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom mesta, tento súhlas spoločnosti Gasmonta neudelilo.
Do tejto chvíle bolo zo strany mesta viacmenej všetko v poriadku. Podivné rozhodnutia začali byť prijímané až po podaní Výpovede zo Zmluvy o nájme priestorov, ktorou spoločnosť Gasmonta reagovala na neschválenie osobitného súhlasu na preplatenie svojej investície mestom Vysoké Tatry.
Na výpoveď podanú 30.6.2014 mesto reagovalo udelením trojmesačnej výpovednej lehoty, hoc dôvody na predčasné ukončenie nájmu na dobu určitú, teda do novembra tohto roku, neboli naplnené. Podľa obsahu podpísanej zmluvy aj podľa Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, malo mesto vzhľadom na vlastný záujem trvať na naplnení obsahu zmluvy. Argumentáciu spoločnosti Gasmonta, že prenájom je pre ňu už nerentabilný, považujem v kontexte predchádzajúcich udalostí a hlavne neplatenia nájomného za výsmech zmluvnému vzťahu, na ktorý malo mesto reagovať zásadnými krokmi vymáhajúcimi dlžné nájomné, ktoré spoločnosť Gasmonta prestala svojvoľne uhrádzať už po ukončení rekonštrukčných prác. Mesto nájomcu k úhradám dlžného nájomného, ale aj nákladov na energie dokonca ani nikdy nevyzvalo, údajne kvôli predpokladu, že v budúcnosti určite k nejakej vzájomnej dohode dôjde!
O dohodu a menej komplikované riešenie nezvládnutej agendy okolo tohto prenájmu sa 25.6.2016 mestské zastupiteľstvo ústretovým krokom naozaj pokúsilo, schválením zápočtu pôvodne žiadaných investícií do rekonštrukcie 30 324 Eur s dlžným nájomným. S touto dohodou však dnes už bývalý nájomca spoločnosť Gasmonta nesúhlasila a súdnou žalobou požaduje od mesta Vysoké Tatry vyplatiť svoju nikým neschválenú investíciu do rekonštrukcie vo výške 45 829 Eur.
Táto kauza teda skončí na súde, pred ktorým však nebude stáť nájomca za neplatenie nájomného či porušenie zmluvy, ale paradoxne mesto za nepreplatenie nikým neobjednaných rekonštrukčných prác.
Záverom sa vnucuje otázka, ako je možné, že mesto takto pristupuje k hospodáreniu so zvereným majetkom, či prečo mestský právnik doporučuje vyplatenie spoločnosti Gasmonta argumentujúc neexistujúcim dodatkom k zmluve. Nápoveďou k odpovedi by mohli byť nadštandardné vzťahy pána primátora s jedným z konateľov tejto spoločnosti, ktoré jednoznačne hraničia so stretom záujmov.
Spoločné výstupy na najvyššiu kaukazskú horu Elbrus, ochutené fotografovaním sa pod vlajkou nášho mesta, či využívanie auta konateľa spoločnosti Gasmonta na vlastné dovolenkové cesty, sú toho jasným dôkazom. To však už je téma na samostatný článok.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
