Každé mesto má zo zákona o obecnom zriadení svoj majetok „zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať“.
Dlhé roky poukazujem odhaľovaním rôznych prípadov, že tatranská radnica robí všetko iné, len nie hospodárne a efektívne (výhodne) nakladá s mestským majetkom. Mesto, ktoré malo po novembrovej revolúcii v roku 1989 všetky dispozície stať sa sebestačným, prosperujúcim a moderným podhorským centrom, rešpektujúcim a chrániacim okolité krajinnoprírodné hodnoty, však nedokázalo zo svojho potenciálu a „zdedeného“ majetku zhodnotiť skoro nič.
Naopak, za ostatných dvadsať rokov sme prišli o množstvo mestského majetku, veľa objektov sme nechali schátrať, napriek nemalým príjmom z cestovného ruchu hospodárime tak, že si musíme požičiavať v bankách, nedokážeme zveľaďovať a ani ochraňovať našu prírodu, prišli sme o Štrbské Pleso a dokonca nám už nepatria ani pozemky pod radnicou!
Nové vedenie mesta sa okrem tejto „pozostalosti“ skoro dvadsaťročného bačovania pána Jána Mokoša, bude musieť popasovať aj s úplne zanedbanou mestskou infraštruktúrou, ktorá v nejednej oblasti nespĺňa ani základné funkčné požiadavky. V alarmujúcom stave je dopravná situácia, riešenie parkovania, verejné osvetlenie, poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, kultúrna infraštruktúra, dopravná obslužnosť, neregulovaná výstavba apartmánových bytov, starostlivosť o mestskú zeleň aj verejné priestranstvá, či využívanie európskych fondov na rozvoj. Takto by sme mohli, žiaľ, pokračovať veľmi dlho.
Je zarážajúce, že napriek týmto nespochybniteľným faktom radnica stále nedokáže, alebo možno ani nechce, zatiahnuť za brzdu a tento spôsob „hospodárenia“ mesta zastaviť.
Jedným z faktorov, ktorý tento nepriaznivý vývoj nášho mesta umožňujú, je aj využívanie inštitútu „dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Táto výnimka bola do zásad nakladania s majetkom obcí vložená pre prípad výnimočných situácií, napríklad pri riešení sociálnych a zdravotníckych služieb, alebo prevodoch pozemkov s malou výmerou, ktorých hodnota je nižšia ako spracovanie znaleckého posudku.
Aj napriek upozorneniu Najvyššieho kontrolného úradu SR, že používanie dôvodov hodných osobitného zreteľa má byť výnimočnou formou prevodu, vo Vysokých Tatrách je bežnou praxou. V podstate to, čo malo byť výnimkou sa stalo pravidlom, aj keď zákon o majetku obcí jasne definuje, že mestá musia prevody majetku vykonávať hlavne na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou, alebo priamym predajom za stanovenú cenu.
Za necelé ostatné tri roky poslanci mestského zastupiteľstva schválili vyše 60 takýchto výnimiek zo štandardného postupu pri nakladaní s obecným majetkom! Pomoc v špecifických situáciách tak zmenili na ich vytváranie. Je nutné si uvedomiť, že takéto účelové uprednostňovanie netransparentnej formy nakladania s mestským majetkom pred inou, demokratickejšou a spravodlivejšou formou (verejná obchodná súťaž, dražba, výberové konanie, …), prináša zo sebou obrovské riziko preferovania konkrétnych záujemcov, klientelizmu, znižovania počtu žiadateľov a straty finančných prostriedkov.
Medzi šesťdesiatkou výnimiek prijatých mestským zastupiteľstvom boli aj mnohé opodstatnené. Napríklad predĺženie či umožnenie prenájmov mestských priestorov Slovenskému zväzu zdravotne postihnutých, zdravotníckym službám, hasičom, Spolku horských vodcov, obyvateľom mesta na zriadenie vecného bremena, či odkúpenie pozemkov pod svojimi objektami.
Na druhej strane je však veľké množstvo uplatnenia dôvodov hodných osobitého zreteľa aj v prípadoch, ktoré s verejným záujmom nemajú nič spoločné. Medzi takými nájdeme napríklad aj predlžovanie komerčných nájmov podnikateľom a poskytovateľom bankových služieb, prenájmy a odpredaje pozemkov aj parkovísk, či nedávne zriadenie bezodplatného vecného bremena pre spoločnosť Západoslovenská energetika na vybudovanie dobíjacích staníc pre elektrické vozidlá.
Takéto nakladanie s majetkom obce v prípade podnikateľských subjektov má charakter nepriamej pomoci podľa zákona o štátnej pomoci. Podľa tohto zákona je však mesto povinné žiadať Protimonopolný úrad SR o stanovisko, či sú splnené podmienky pre jej poskytnutie! Skúste hádať, ako naša radnica túto povinnosť dodržiava?
Okrem toho by každé rozhodnutie o uplatnení inštitútu osobitného zreteľa malo obsahovať jeho konkrétne zdôvodnenie. Naše vedenie si však väčšinou vystačilo so stručným konštatovaním, že „mesto nemá záujem o iné využitie priestorov“ alebo, že „neplánuje s investíciou do objektu“!
To čo malo byť výnimkou určenou pre možnosti rozvoja miest a obcí, sa vo Vysokých Tatrách stalo normou, spochybňujúcou princípy transparentnosti, verejnej súťaže a zhodnocovania majetku mesta v prospech jeho obyvateľov.
Je najvyšší čas prestať „dôvody osobitného zreteľa“ používať ako zázračné zaklínadlo pre obídenie zákonných postupov, či dokonca pre dosiahnutie nespravodlivých výhod.
Alexander Gálfy
Pre Tatry
