Jednou z techník propagandy totalitného režimu bolo tých, ktorí ho kritizovali, očierňovať, ponižovať a cajchovať rôznymi nálepkami.
K podobnému spôsobu reagovania na moju prácu poslanca mestského zastupiteľstva a na aktivity s ňou spojené, sa už dlhšiu dobu uchyľuje aj vedenie mesta Vysoké Tatry.
Napriek tomu, že som si na túto ich formu odvádzania pozornosti od podstaty problémov, ktorým sa v mojich poslaneckých aj novinových príspevkoch venujem, už zvykol, obsahom ostatného čísla Tatranského dvojtýždenníka som ostal šokovaný.
V uvedenom vydaní mestských novín vedenie mesta venuje hneď štyri príspevky znevažovaniu mojej práce a devätnásťkrát spomína moje meno v kontexte pojmov ako rozdúchavač ohňa, neseriózny poslanec, zbabelec či klamár. Pán primátor ma dokonca odkazom na isté príslovie nepriamo nazval hlupákom!
Po vzore minulých režimov bez ich povšimnutia neostala ani redakcia Tatranského dvojtýždenníka, ktorá bola primátorom obvinená z neprofesionality a z toho, že sa podľa neho mestské periodikum stalo „hlásnou trúbou“ jedného poslanca.
Pán primátor aj pán prednosta, vo svojich prevažne osobných útokoch, akosi zabudli v akej dobe žijeme, že máme ústavou zaručenú slobodu prejavu aj právo na informácie.
A práve informácie, smerované zásadne k verejným záležitostiam a k správe mesta, boli vždy obsahom mojich poslaneckých a novinových príspevkov.
Taktiež redakcia Tatranského dvojtýždenníka svojou prácou len napĺňala vyváženú, pluralitnú a objektívnu formu mestských novín, ktoré majú slúžiť hlavne verejnému záujmu.
Som presvedčený, že aj kritika, polemika a výmena názorov na stránkach mestských novín je mimoriadne potrebná a má byť len na čitateľovi, s ktorým pohľadom sa stotožní. Útoky na kritikov a v istom zmysle bránenie výkonu volenej poslaneckej funkcie, či dokonca cenzúra, by v dnešnej dobe už naozaj nemali byť prijateľné.
Keďže nechcem opakovať už uverejnené a doteraz nevyvrátené fakty jednotlivých káuz, ktorým som sa venoval, v nasledujúcich riadkoch zareagujem len na útoky a tvrdenia v ostatnom vydaní Tatranského dvojtýždenníka. Záujemcovia si staršie texty môžu prečítať na týchto internetových stránkach.
Pán vedúci oddelenia kultúry a športu MsÚ Ján Bendík, v reakcii na moju správu o stave sociálnych služieb v meste, napríklad spochybňuje v nej uvedené porovnávanie mestských investícií do denných centier a príspevku 8 500 Eur na realizáciu údajne recesistických osláv 1. mája. Vo svojej reakcii označil môj názor za „poľutovaniahodný“, zároveň však zabudol uviesť, že uvedená suma je čerpaná z dotácie OOCR Región Vysoké Tatry, do ktorej v tomto roku mesto odvádza členský príspevok vo výške 444 tisíc Eur.
Forma odpovede pána vedúceho je len ukážkovým príkladom odpútavania pozornosti od podstaty, v tomto prípade od veľkého nepomeru financovania činnosti denných centier a osláv 1. mája.
Pán prednosta ironizujúc moje články zasa tvrdí, že sa pasujem za odborníka na všetky oblasti, a že nimi chcem pravdepodobne pobaviť. Je smutné a zarážajúce zároveň, pokiaľ sa na akejkoľvek kritike a diskusii o veciach verejných jeden z najvyšších činiteľov mesta, namiesto vecného dialógu, zabáva.
Samozrejme, na mnoho oblastí fungovania mesta nemám kvalifikáciu a práve preto spolupracujem s niekoľkými odborníkmi, ktorí daným témam maximálne rozumejú. To potvrdzuje aj skutočnosť, že na moje materiály, či už sa jednalo o zdravotníctvo, dopravu alebo sociálne služby, pán prednosta nikdy nereagoval vecnou argumentáciou, ale len osobnými útokmi. Nadôvažok, na rozdiel od pána prednostu vo Vysokých Tatrách aj s rodinou trvalo žijem, komunikujem s obyvateľmi, počúvam ich starosti a denne som konfrontovaný z realitou (ne)fungovania nášho mesta.
Naozaj si nemusím nič vymýšľať a ako to už v podobných prípadoch býva, je to presne naopak! Uvediem len dva príklady.
Pán prednosta Eugen Knotek v reakcii na môj príspevok k plánovanej zmene územného plánu, ktorá bola uverejnená dokonca na strane pred samotným príspevkom, uvádza, že poslanci boli o tomto návrhu informovaní už začiatkom minulého roku.
Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, lebo návrh zmeny podlažnosti, zastavanosti a priestorového usporiadania lokality autobusovej stanice a priľahlého okolia s poslancami nikdy nebol prejednávaný.
V ďalšom príspevku, nazvanom Poslanec Gálfy vedie nečestný boj, ma pán prednosta pre zmenu obviňuje zo „zníženia sa ku lživým tvrdeniam“. Tých som sa mal dopustiť údajne nepravdivým citovaním výroku primátora Mokoša na konto realizátora predchádzajúcej výstavby nájomných bytov, ktorého označil ako „čierneho spoluobčana z Popradu“.
Kto z nás dvoch či troch klame si môže každý overiť na nahrávke z uvedeného mestského zastupiteľstva (nahrávku si môžete vypočuť TU).
V závere by som sa už len krátko venoval odbornosti pána prednostu, ktorú u mňa permanentne spochybňuje. Opäť len dva príklady.
Pán prednosta v článku, v ktorom dokonca robí rozhovor sám so sebou, uvádza, že ak má byť komunitný plán kvalitný, mala by ho realizovať organizácia, ktorá s ním má skúsenosti. Či už realizáciou pán prednosta myslí tvorbu alebo napĺňanie komunitného plánu, nechtiac priznáva, že mesto žiadne skúsenosti nemá. Zároveň je, podľa odborníkov v danej oblasti, pre tvorbu komunitného plánu najlepšie, pokiaľ ho v spolupráci s množstvom participujúcich subjektov a s obyvateľmi mesta, koncipujú miestni garanti za túto oblasť, ovládajúci domáce podmienky, potreby, možnosti a špecifiká.
Osobne som zvedavý, koľko sa z môjho „neodborného“ príspevku o sociálnych službách objaví v „obšírnejšom“ materiáli avizovanom pánom prednostom do tohto čísla Tatranského dvojtýždenníka. Nestalo by sa to prvýkrát.
Ako druhý príklad odbornosti uvediem ďalšiu perličku z predloženého návrhu Zmien a doplnkov územného plánu. Okrem vyššie spomínaného návrhu umožnenia výstavby poschodového parkovacieho domu v lokalite autobusovej stanice, sa v ňom totižto nachádza aj dodatočná legalizácia už realizovaného a dokonca aj skolaudovaného navýšenia poschodia rekonštruovaného Domu služieb.
Toto navýšenie z podlažnosti 3+1p na 4 bolo a stále je v rozpore s platným územným plánom. Táto stavba zároveň nemá zabezpečené potrebné parkovacie miesta, ktoré majú byť riešené opäť dodatočne (!), taktiež výstavbou parkovacieho domu v danej lokalite. Tento zámer však, samozrejme, rovnako nie je v súlade s platným územným plánom.
Aj vzhľadom k tomu, že sa na mesto ako garanta projektu Domu služieb a partnera spoločnosti realizujúcej túto stavbu obracajú nespokojní klienti, cítiaci sa touto partnerskou firmou podvedení pri kúpe bytov v danom objekte, téme sa budem venovať samostatne v jednom z mojich ďalších príspevkov.
Či si ho budete môcť prečítať aj v mestských novinách ešte nie je jasné, keďže aj za tento príspevok platím mestu plnú sumu podľa cenníka inzercie. Minimálne ho však nájdete na týchto stránkach Pre Tatry.
Vážení Tatranci, je mi úprimne ľúto, že reakcie mesta na výzvy k dialógu dospeli k osobným urážkam, popieraniu pravdy, morálnemu odsudzovaniu a k zosmiešňovaniu kritikov či iných názorov. Ide o klasické ignorovanie argumetov, lživú propagandu, odmietanie dialógu a odvádzanie pozornosti od, nielen mnou, zverejňovaných nepríjemných mestských prešľapov.
Mám pocit, akoby som namiesto jari cítil závan totality. Ale možno je to len tým, že svojské pripomínanie si minulosti a osláv 1. mája v našom meste začalo tento rok o niečo skôr.
K recesii to však má dosť ďaleko!
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
